Rozhovor s doc. RNDr. Miroslavom Vosátkom, CSc

Rozhovor s doc. RNDr. Miroslavom Vosátkom, CSc – riaditeľom Botanického ústavu Akadémie vied ČR v Prúhonicích a odborníkom na mykorhízu na tému Mykorhízne huby

Na prvý pohľad to vyzerá ako celkom obyčajný prášok. Pôda ... alebo nejaký substrát. Napriek tomu ale dokáže divy. Keď ho pri vysádzaní nasypete pod nejakú rastlinu, za pár týždňov zistíte, že muškát, pelargónie, rododendron, ale napríklad aj zeleninový záhon rastie nejako rýchlejšie. A nielen to - vďaka tomuto prášku by práve tá vaša rastlinka mala mať viac kvetov alebo väčšie plody a väčšiu odolnosť aj voči suchu.Odborníci tvrdia, že pritom nejde o žiadne hnojivo. Čo to teda je?

Tento prášok obsahuje vlastne očkovacie látky na báze mykorhíznych húb, ktoré obsahujú častice týchto prospešných húb, napríklad spóry alebo kúsky koreňov, ktoré huby hostia. Tieto častice sú veľmi malé a vidieť ich môžete len pod mikroskopom.

Čo tieto huby robia?

Tieto huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a majú podobu akýchsi mikroskopických vlákien, teda vytvárajú v pôde akúsi sieť týchto vlákien. Ale čo je dôležité - dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase niekoľkonásobne zväčšia ich koreňový systém. Len pre predstavu, na jednom strome môže byť až niekoľko kilometrov takých vlákien.

Aký to má význam pre rastliny?. Človek by povedal, že ich taká "koreňová záťaž" oslabí ...

Práve naopak. Pravdou je, že rastlina odovzdáva podzemnej hube cukry, ale na druhej strane od nej získava živiny – hlavne fosfor, dusík ale aj dôležité mikroprvky a vodu z pôdy v oveľa väčšom množstve, ako keby ich dostávala od samotných koreňov. Vďaka tomu je rastlina v lepšej kondícii.

A prejavuje sa to rýchlejším rastom, väčšími kvetmi alebo plodmi, ich väčším počtom?

Nielen to. Rastliny sú vďaka symbióze s mykorhíznymi hubami tiež odolnejšie voči stresu, napríklad pri extrémnych zmenách počasia, dlhodobom suchu alebo pri presádzaní z miesta na miesto. Zaujímavé je aj to, že vďaka zahusteniu koreňového systému sa spevňuje pôda a terén je potom odolnejší voči erózii - po prudkých prehánkach, kedy sa pôda vyplavuje. Spevnenie terénu je najviac vidieť na väčších plochách, napríklad na trávnikoch.

Môžete nám povedať, aké druhy rastlín vlastne dokážu spolupracovať s mykorhíznymi hubami? A neexistuje pre tento vzťah aj iný slovenský názov?

Slovenský výraz pre Mykorhríza zatiaľ neexistuje ( ale je to vlastne hubový – mykos, koreň – radix ), ale možno sa niekedy nejaký nájde. Ale k vašej otázke. Mykorhízne huby sa v prírode vyskytujú prakticky všade a majú tisíce podôb. Keď v lese nájdete masliaky alebo dubáky, sú to vlastne tiež podzemné huby, presnejšie ich plodnice. Takmer každý vie, že huby, ktoré v lese zbierame sa vždy viažu na určité druhy stromov a drevín.

Ale rovnaké, alebo podobné podhubie vo voľnej prírode využíva 90% všetkých rastlinných druhov -stromy, okrasné i úžitkové rastliny, trávniky ... Mykorhíza je proste všade - podhubie nájdete v koreňoch olivovníkov v Grécku rovnako ako u korkových dubov v Portugalsku, aj keď tam v súčasnosti hrozí ich uhynutie a my sa podieľame na hľadaní vhodného hubového partnera, ktorý by ich zachránil.

V súčasnej dobe napríklad riešime, ako podporiť rast exotických drevín a ozelenenie subsaharských oblastí vo východnej Afrike a neúrodných stepí v Spojených arabských emirátoch práve pomocou mykorhíznych húb. Je to veľká výzva.

Ak sa mykorhízne huby vyskytujú všade v prírode, prečo by sme ich teda mali do záhrady dodávať prostredníctvom prípravkov?

To je jednoduché. Vzájomný vzťah medzi rastlinami a hubami je vo voľnej prírode pomerne vyrovnaný. V niektorých prípadoch dochádza k narušeniu tejto rovnováhy – napríklad odumieranie lesa v Krušných Horách v 80. rokoch spôsobili kyslé dažde tým, že totálne zničili mykorhízne podhubie vysokohorského lesa. Niečo si príroda vie vyriešiť sama, inokedy jej musíme pomôcť.

Ale to hovoríme o voľnej prírode. Niečo celkom iné sú miesta, na ktorých pôsobí človek. Keď napríklad niekto na poli "postaví" golfové ihrisko, mykorhízu pod trávnikom stopercentne nenájdete. Ako by sa tam dostala? Podobné to je aj v okrasných záhradách, na zeleninových záhradkách, pri muškátoch v kvetináči na balkóne a podobne. A tak musíme hnojiť, polievať, hnojiť a polievať ... a pritom by stačilo dať rastlinám to, čo potrebujú - mykorhízne huby. Ušetrili by sme na hnojenie, ale tiež na zálievke.

Mimochodom – ako spolu spolupracujú mykorhízne huby a hnojivá ? Nekonkurujú si?

Pokiaľ ide o prírodné hnojivá, mykorhízne huby s nimi celkom dobre vychádzajú a podporujú odovzdávanie živín z týchto hnojív rastline. Ale keď niekto používa agresívnejšie chemické hnojivá, a to intenzívne, tak také prípravky úplne spoľahlivo podzemné huby zničia. Rastliny prídu o "parťáka" a stávajú sa závislé na chémii. To nie je dobré, nehovoriac o ďalších negatívnych efektoch - napríklad prechemizovanej pôde, alebo presakovaniu chemikálií do spodných vôd.

Ako sa môže bežný záhradkár k mykorhíznym hubám dostať?

Mykorhízne huby sa u nás využívajú v oveľa menšej miere ako v mnohých západoeurópskych krajinách, napríklad vo Veľkej Británii. Náš ústav sa zaoberá základný výskumom účinkov a pestovaním desiatok druhov podhubí, ale máme aj projekty v ktorých spolupracujeme s firmami, ktoré tieto huby aplikujú pri pestovaní rastlín , napríklad v posledných 5-tich rokoch pomáhame zavádzať mykorhízu pre organické pestovanie zeleniny v Číne. Mykorhízne huby a často používajú aj pri ozelenení málo úrodných stanovísk, napríklad pôdy zdevastované ťažbou a pod.

Naše biotechnológie zakúpila jedna česká spoločnosť, ktorá ponúka prípravky obsahujúce mykorhízne huby záhradkárom. My by sme boli radi, keby sa mykorhízne huby rozšírili vo väčšom meradle. Určite by to prospelo našej prírode i nám všetkým.