Medzi stromami funguje pospolitosť podobne ako u ľudí alebo iného živočíšneho spoločenstva. Na povrchu často vidíme jednotlivé solitéry, avšak pod povrchom pri detailnom prieskume odhalíme veľmi prepracovaný systém, ktorý by sa dal svojou komplexnosťou prirovnať k ľudskej nervovej sústave.
"Wood Wide Web", ako ho vedci nazývajú, začal vznikať pred miliónmi rokov vďaka mykorhizným hubám a ich myceliálnym sieťam, ktoré tvoria a ktoré odhadom prepájajú až 90 % rastlín na planéte. Ich prostredníctvom spolu rastliny a stromy vzájomne zdieľajú cenné živiny, vodu a bez slov komunikujú bez toho, aby sme o tom mali tušenie. A doteraz o tejto komunikačnej sieti skutočne vieme len zlomok. Je to skutočný tajný život stromov (a rastlín vo všeobecnosti), ako tento ekosystém v rovnomennej knihe opísal nemecký lesník a publicista Peter Wohlleben – stojí za prečítanie.
Rozumiem reči tvojho kmeňa
Ako si najlepšie predstaviť jazyk stromov a ostatných rastlín? Spôsobov je hneď niekoľko. Zastavte sa niekedy v lese medzi stromami a chvíľu pozorne nasávajte atmosféru okolia. Čo svojimi zmyslami vnímate? Hučanie, vôňa? Aj to sú niektoré komunikačné prejavy stromov, cez ktoré si vzájomne odovzdávajú dôležité informácie. Môžu to byť aj jemné vibrácie alebo iné signály pre človeka nerozlíšiteľné.
Diskuziu stromov len ťažko laicky porozumiete. Časť komunikácie totiž prebieha aj pod zemou pomocou koreňového systému a hubových mycélií, ktoré obrastajú korene stromov a rastlín.
Vďaka výskumom z posledných pár desiatok rokov však vieme, že rastliny, ktoré sú zapojené do tohto podzemného "internetu" dokážu napríklad reagovať na napadnutie parazitmi lepšie ako rastliny, ktoré komunikujú iba pomocou pachov. Zjednodušene povedané, pokiaľ v záhone pestujete niekoľko rastlín a jednu napadne parazit, susedná rastlina dostane túto informáciu rýchlejšie pomocou koreňov ako pomocou vône.
Hoci hocikto žijúci v mestskej džungli môže nad týmito tvrdeniami zdvihnúť obočie, niektoré primitívne kmene v Amazónii majú aj bez vedeckých dôkazov túto zložitú vzťahovú štruktúru v prírode dávno zakotvenú vo vlastnom jazyku. Stromy chápu ako živé bytosti, hovoria o nich vždy vo vzťahu s bezprostredným okolím a dokonca veria, že vnímajú ujmu a "kričia" pri výrube.
Napríklad vôňa čerstvo pokosenej trávy je de facto krikom rastliny o pomoc. Travina začne vylučovať zmes látok – často alkoholov alebo esterov alkoholov, ktorú signalizuje okolitým rastlinám, že sa majú pripraviť na obranu.
Áno, aj rastliny sa vedia brániť. Nečakajte ale, že by vás ako v nejakom fantasy filme obopli šľahúne a stiahli pod zem. Každá rastlina obsahuje látky, ktoré nie sú väčšinu života aktívne alebo sa tvoria len v určitej fáze. Napríklad pri požieraní bylinožravcom môže rastlina vytvoriť látky, vďaka ktorým zhorkne na jazyku tvora a odradí ho pred ďalšou konzumáciou. Môže tiež vytvoriť prírodný insekticíd, ktorý zahubí škodcov. Alebo vypustí do okolia špeciálnu vôňu, ktorá priláka predátorov, ktorí sa napríklad daným druhom škodcu živia.
TIP:
Podporte vďaka mykorhize prirodzené spoločenstvo stromov na vašej záhrade, lese alebo napríklad v sade. Pre väčšinu ihličnatých a listnatých okrasných stromov je vhodným doplnkom starostlivosti prípravok ECTOVIT. Ovocné stromy ošetrite prípravkom SYMBIVIT. Presné dávkovanie je súčasťou návodu, ale nebojte sa, rastliny týmito 100% prírodnými prostriedkami nemôžete predávkovať. Skôr im pomôžete zaistiť ešte lepší rozvoj mykorhizy.
Matky-ochranárky a stromy-informátori
Kanadská biologička Suzanne Simardová počas svojho tridsaťročného výskumu prišla s prekvapivým zistením. Podľa nej stromy v spoločenstve vytvárajú lokálne organizačné centrá, akési "úrady", ktoré vznikajú okolo starších dospelých stromov. Sú to skutočné matky lesa, ochranárky, ktoré dohliadajú cez svoje prepojenia pokojne aj na stovky okolitých stromov. Dokážu tak distribuovať živiny a vodu efektívne k svojmu potomstvu alebo im pomôcť prežiť nepriaznivé podmienky. Akonáhle zomrú, môžu zároveň poslať svoje živiny ostatným mladším stromom v okolí a odovzdať im vlastné gény.
V rámci spoločenstva existujú aj stromy, ktoré plnia úlohu informátorov. Odovzdávajú prostredníctvom myceliálnych sietí informácie, ktoré napríklad môžu ostatné stromy v okolí včas informovať o nebezpečenstve – napríklad v podobe náletu podkôrnika.
Celé toto zložité prepojenie dáva stromovej pospolitosti jasnú kolektívnu výhodu a odolnosť voči nepriaznivým podmienkam a vplyvom. Efektívne spoločenstvo lesa je však les zmiešaný z rôznych druhov stromov. Bohužiaľ ľudské nepochopenie prírody tento ekosystém výrazne narúša. Čistenie a nahradzovanie pôvodných zmiešaných lesov jednodruhovými ohrozuje schopnosť nových kusov zapojiť sa do systému. Sú menej odolné a tiež náchylné na rovnaké choroby a škodcov, čo rozhodne nie je dlhodobo udržateľné.
Čo môžeme urobiť? Neprispievajme ničeniu tohto krehkého ekosystému prírody. Naopak. Učme sa prírode viac počúvať, chrániť jej prirodzenú podobu. Vyskúšajte pár našich tipov:
Moc hezky to v animovaném videu celé ztvárnila BBC, tak se mrkněte: